Tyrkysová bola vybraná najmä pre svoje liečivé účinky, v mnohých kultúrach predstavuje farbu ochrany a používa sa v amuletoch pre šťastie.
Tak možno nám pomôže v tom, aby rok 2010 bol lepší ako tento odchádzajúci.

Aká je farba roka 2009?

Pantone, firma ktorá je synonymom farieb, zvolila za farbu roka 2009 žltú PANTONE(R) 14-0848, známu aj ako Mimosa.

Žltá farba bola zvolená z viacerých dôvodov – hlavne kvôli nelichotivej ekonomickej situácii – práve žltá farba má do nového roka priniesť optimizmus a nádej na lepšie časy.

Na stránkach bubblecalendar.com nájdete skvelý, štýlový a lacný kalendár a pukaciu fóliu v jednom. Jediný problém vidím v tom, že určite budete mať problém nevypukať viac dní ako práve je.

A fanúšikovia pukacej fólie nájdu svoje miesto aj na Facebooku.

Aká je teda nová Pravda?

V šesťdesiatštyristranových novinách si odteraz čitatelia nájdu množstvo grafiky, výrazné titulky a typografiu, efektnú hru s priestorom novín a čísla, čísla, čísla.
Pravda zdá sa konečne získala svoj vlastný formát a pripomína časopis, čomu sa netreba čudovať. Sleduje tak trend, ktorý je vo svete bežným – stačí sa pozrieť na príklady inovatívneho spracovania novín na Smashing Magazine.

Dlhé články a komentáre patria na web, kde čitatelia nájdu najaktuálnejšie správy, noviny prinášajú zhutnené informácie s výraznou grafikou a typografiou a citlivým využitím farieb na odlíšenie obsahu.

15. novembra teda čakajte v novinových stánkoch na Pravdu v novom formáte. Ako bude vyzerať, si už teraz môžete pozrieť na stránkach denníka

Celú Pravdu s možnosťou listovania zverejnilo vydavateľstvo Perex na webe v rubrike Nová Pravda.

Americké prezidentské voľby, ktoré sa konajú dnes nie sú výnimočné len tým, že sa väčšina komunikácie už odohráva na internete. Sú výnimočné aj tým, že po prvýkrát môžu do procesu samotného hlasovnia zasiahnuť aj ľudia. Ako?
Keďže v USA je dizajn hlasovacích lístkov a celkovo proces hlasovania decentralizovaný, neexistuje jedna smernica ako by mal hlasovací lístok vyzerať. Štát od štátu sa zároveň líšia aj systémom hlasovania a v hlasovaní býva často zahrnuté aj otázky lokálneho kontextu.

Výsledkom je potom zmes rôznych systémov hlasovaní, ktoré hlasovanie neuľahčujú, ale naopak sťažujú zbytočnými a mätúcimi informáciami.

Aj preto vznikla iniciatíva Design for Democracy, ktorá po problémoch s hlasovaním vo voľbách v rokoch 2000 a 2004, združila grafikov z americkeho profesného združenia AIGA (American Institute of Graphic Arts) s New York Times a spolu prichádzajú s grafickými vylepšeniami, ktoré môžu zlepšiť hlasovanie, eliminovať chyby a prispieť tak k väčšej demokracii samotného hlasovania.

Podla autorov už mierne grafické zmeny a sprehľadnenie celého hlasovacieho lístka môže výrazne znážiť počet chýb a nepresností, ktoré v každých prezidentských voľbách vznikajú. Stačí sa pozrieť na ukážky ich práce – napríklad v interaktívnej grafike na New York Times.com a je jasné, že vďaka dizajnu sa môže miera demokracie zlepšiť. Aspoň pri voľbách.

Čo robí symbol spoločnosti efektívnejším ako ostatné?

Práve odpovede na tieto otázky sa vybrali hľadať redaktori magazínu Fortune, ktorí spolu s odborníkmi na dizajn pozorne prezreli logá 500 najväčších podnikov sveta a medzi nimi hľadali ultimátne logo. Podarilo sa?
Posúďte sami.

Najefektívnejším logom vo svete korporácií je podľa odborníkov logo supermarketovej siete Target.

Ktoré by ste vybrali vy?

Via: UnderConsideration

Podľa výsledkov súťaže American Society of Magazine Editors bola za „Obálku roka“ zvolená titulka magazínu New York s bývalým guvernérom štátu New York Eliotom Spitzerom.

Ten sa po odhalení škandálu, v ktorom bol zapletený do prostitúcie na vysokej úrovni, vzdal svojej funkcie. Pri tejto príležitosti v magazíne New York nepoužili žiadny titulok – stačil silný a jednoduchý obraz.

Čistá a štýlová, provokujúca a presná.

Mimochodom, časopis New York nemá len výnimočné obálky, ale aj webovú stránku, na ktorej môžete stráviť hodiny a stále nachádzať krásne nápady.

Ostatné ocenené časopisy si môžete prezrieť na adrese magazine.org.

Konečne sa odlišujú navštívené odkazy, aj keď pár vecí zatiaľ nefunguje k plnej spokojnosti

• podivné správanie sa komentárov a celkove ich výzor
• a footer

Zmena loga je pritom veľmi citlivá záležitosť, zmena celého portfólia doteraz rôznorodých značiek ešte viac. A v BBC túto náročnú úlohu splnili na výbornú. A práve v tomto prípade však platí, keď dvaja robia to isté nie je to vždy to isté.

Slovenský rozhlas vs. BBC

Aj na Slovensku sa tento rok menilo logo. Spomeniete si ešte ako vyzerá logo nové Slovenského rozhlasu?
To najnovšie, v poradí tretie logo Slovenského rozhlasu v priebehu pár rokov, predstavuje pôdorys budovy SRo, teda obrátenej pyramídy v Bratislave (to sú tie nič nehovoriace štvorce). Čo sa s logom stane ak budova o pár rokov nebude patriť rozhlasu?

A viete čo jednotlivé farby znamenajú? Modrá je totiž synonymom pre spravodajstvo, zelená pre regióny a žltá znamená vážnu hudbu…
Je pekné, že logotyp SRo sa drží jednotiacej témy, tá je však neponúka nič viac ako čo okruh to iná farba. Pre porovnanie BBC taktiež zjednocuje okruhy nielen jednotným tvarom – teda kruhom, ale na jednotlivých logách sú práve tie jemné odlišnosti určujúce čo je daný okruh ponúka. Všimli ste si úsmev pri BBC 7? To je comedy okruh. Či basový kľúč pri BBC3, teda okruhu pre vážnu hudbu? Nie? Tak je to podobne ako šipka pri FedEx. Nenásilné, ľahko identifikujúce sa a jednoduché a skvelé. Tak sa snáď pri predaji budovy SRo dočkáme konečne poriadneho loga pre rozhlasové okruhy.

Majster Saarinen sa narodil 20. augusta 1910 v Kirkkonummi vo Fínsku. Ako syn známeho architekta Eliela Saarinena, emigroval s celou rodinou do USA ako trinásťročný, v roku 1923. Rodina sa usadila v Michigane, kde jeho otec pracoval aj učil. Eero sa odjakživa zaujímal o sochárstvo či priemyselný dizajn, nakoniec však vyštudoval Yale School of Architecture (kde náhodou študoval aj ďalší obdivovaný architekt Norman Foster), no záujem o viacero umení v ňom ostal.

Podobne ako Norman Foster strávil rok po štúdiách na Yale cestovaním. Eero naberal inšpirácie cestami v Európe, Norman zas v krajine neobmedzených možností.

Prvé úspechy

Svoj prvý úspech dosiahol na poli nábytkového dizajnu, ešte v spolupráci s otcovou firmou sa podieľal na dizajne svojho prvého z radu úspešných kresiel. V spolupráci s Charlesom Eamesom a firmou Knoll sa Saarinen stál významným dizajnérom moderného nábytku, aj napriek tomu, že architektúre sa venoval viac.
V roku 1948 zúčastnil na súťaži o podobu Jefferson National Expansion Memorial, ktorú so svojim odvážnym návrhom aj vyhral. Jeho návrh zahŕňal 192 metrov vysokú Bránu Západu, symbolický odkaz na začiatok prieskumnej expedície a zároveň postavený pri príležitosti Louisianskej kúpy.
Brána Západu, ikonický symbol celého St. Louis, sa stala aj významným turistickým magentom.

Úsmevné na tom je, že cenu za tento návrh získal omylom jeho slávnejší otec.
Saarinen neskôr pracoval na úspešnom koncepte minimalistických korporátnych centrál, ktoré čerpali inšpiráciu z jeho spracovania General Motors Technical Center. Tieto projekty, spolu s prácami na univerzitných projektoch zamestnávali Saarinena celé 50. roky.
Saarinenovo dobré meno sa rýchlo šírilo ďalej a preto sa netreba čudovať, že často dostával zákazky z podobných oblastí, ako napríklad projekty amerických univerzít, príkladom môže byť významný projekt na Yalskej univerzite.

Terminál 5

No jeho najvýznamnejším a najznámejším je projekt Terminálu 5 – TWA Letové centrum na newyorskom letisku JFK.
Tento terminál predbehol dobu, nielen svojim unikátnym dizajnom, ktorý čerpal inšpiráciu v Space Age, ale hlavne vnútornym vybavením, ktoré ponúkalo na tie časy prevratné novinky ako uzavretý televízný okruh, batožinový pás či elektrnický hlásič odletov s ikonickým dizajnom (Ak ste videli film Men In Black, centrála MIB je krásnym odkazom na dizajn TWA terminál).
Celý TWA terminál bol navrhnutý úplne inak ako by sa na letisko tej doby požadovalo, budova poskytovala vďaka širokým oknám výhľad na zaparkované lietadlá spoločnosti, k lietadlám viedol pasažierov červený koberec vo vnútri „okrúhlych“ tubusov.
Žiaľ aj nadčasový dizajn musel ustúpiť bezpečnostným opatreniam a terminál 5. Po krachu spoločnosti TWA sa Terminál ocitol v nepríjemnej sitácii, kvôli nevyhovujúcej vzdialenosti brán od ulice a nemožnosti zriadenia bezpečnostných prehliadok sa uvažovalo o kompletnej deštrukcii tejto ikonickej budovy známej napríklad z filmu Catch me if you can.
Po bojoch medzi pamiatkármi, keďže budova je National Historic Landmark, a zástancami modernizácie letiska sa rozhodlo o zachovaní hlavnej budovy, pripomínajúcej chrbát, za obež padli len chápadlá, ktoré slúžili pre prístup pasažierov k lietadlám.
Práce pred a po búraní sa dajú vidieť na msn.live.

Chápadlá
Bez chápadiel

Saarinenova firma sa zaúčastnila ešte na jednom projekte letiska a to na prestížnom projekte Dullesovho letiska vo Washingtone. Tentoraz Saarinen zvolil diametrálne iný prístup, celé letisková hala je vlastne obrovským hangárom, oddeleným na dve zóny. Kompletne nové letisko s jasne odlíšiteľnou halou, ktorej strecha dramaticky klesá a stúpa, vytvárajúc priestor pre dynamický obraz letectva.

Nemenej dôležitou časťou jeho práce ostávajú návrhy, respektíve projekty rôznych kresiel.

Takto v spolupráci s exkluzívnou nábytkárskou firmou Knoll vytvoril kreslá Womb a hlavne Tulip, ktorý sa pre svoj nadčasový Space Age dizajn stal skvelým príkladom obdobia.

Eero zomrel vo veku 51 rokov, počas operácie mozgového tumoru. Nedožil sa ani dokončenia TWA centra, ani Brány Západu, takže nevidel žiadne zo svojich skvelých diel dokončených. Aj napriek občasným kritickým hlasom kvôli neurčitosti a nevyhranenosti štýlov, práve tento individuálny prístup ku každému projektu umožnil vytvoriť nadčasové stavby a vyslúžil mu obdiv a rešpekt…