Aké vnútropolitické faktory ovplyvňovali pôsobenie USA na začiatku Studenej vojny?

By december 8, 2006 fses No Comments

Pôsobenie Josepha R. McCarthyho, senátora za štát Wisconsin, je považované za prototyp manipulácie a samotný senator je považovaný za najtalentovanejšieho demagóga tej doby. Podarilo sa mu udrieť na slabé miesto Američanov, urobil agendu z odvekého strachu Američanov a to z komunizmu. Jeho kariéra trvala veľmi krátko, začala v roku 1950, tri roky po jeho zvolení za senátora, kde sa zdal byť byť osobou v pozadí a nedôležitým. Skončila roku 1954, keď na jeho osobu uvalil senát cenzúru. Tri roky nato zomrel ako zničený alkoholik. Takisto ako jeho raketový vzostup aj keho pád bol veľmi rýchly. Objavil temné miesto v mysliach svojim spoluobčanov podobne ako Columbus objavil Ameriku, alebo James Marshall objavil v Kalifornii zlato.” (Rovere, Richard H: Senator Joe McCarthy Harper & Bros, 1973.)

Ako mohol senátor McCarthy takým zásadným spôsobom ovplyvniť verejnú mienku? Aké boli faktory, vďaka ktorým uspel, resp. aké faktory ovplyvňovali pôsobenie USA na začiatku Studenej vojny?

USA na konci druhej svetovej vojny
Po vojne sa svet rozdelil na dva protichodné tábory. Proti sebe stáli dve svetové veľmoci USA a ZSSR.
Spojené štáty dúfali v mierové spolužitie týchto dvoch blokov – tomu nasvedčovali aj činy prezidenta Roosevelta, napríklad gestom, že Pentagon má byť po vojne premenený na skladisko. [1] Roosevelt videl v budovaní povojnovej Európy príležitosť pre umiestňovanie amerických tovarov na kapitalistické trhy Európy. [1] Sovietska politika bola naopak založená na expanzii a tzv. vývoze komunizmu do ďalších krajína sveta. Stalin videl príležitosť posilniť západnú ZSSR systémom satelitov, s vládami loajálnymi k Moskve. To bol spoločný osud pre Poľsko, Rumunsko, Maďarsko a Bulharsko ihneď po vojne, stali sa nárazníkovým pásmom ZSSR voči západnej Európe. [1] Slovami Winstona Churchilla Európu rozdelila železná opona.

Prvá atómová bomba ZSSR
Rusi sa medzi atómové veľmoci zaradili 29 Augusta 1949, keď v Semipalatinsku vybuchla ich prvá atómová bomba s kódovým názvom „Prvé blýskanie“, známa aj pod menom Stalinov raketový motor, alebo „Rusko to spravilo samo“. Bol to významný medzník v histórii, pretože USA stratili monopol na jadrové zbrane a zároveň silný signál voči ostatnému svetu. [2, 3] Vedci pracujúci na sovietskej atómovej bombe získali množstvo cenných informácií aj vďaka špionáži, preto niet divu, že ich prvá atómová bomba bola replikou americkej, zhodenej na Nagasaki. Ako sa neskôr ukázalo pri vyšetrovaní HUAC – (Komisie pre vyšetrovanie neamerickej činnosti), urán použitý v prvej ruskej atómovej bombe pochádzal z USA, aj napriek prísnemu zákazu vývozu počas vojny. [4] Za špionáž pri Projekte Manhattan boli odsúdení na smrť na elektrickom kresle Ethel a Julius Rosenbergovci (členovia Komunistickej strany USA), ako sovietsky špión sa ukázal byť aj Klaus Fuchs, ktorý Rusom odovzdal najdôležitejšie dokumenty. (4)

Situácia v USA
Doba po roku 1945, t.j. okamžite po skončení vojny znamenala pre komunistickú ideológiu obdobie najvyššej možnej popularity. Červená armáda aj samotné ZSSR budili rešpekt a Stalin videl dobrú šancu pre ideu komunistickej Európy. Komunistické strany dosiahli vo voľbách v Európe dobré výsledky napríklad v Belgicku, Francúzsku, Taliansku, Československu a Fínsku. V Ázii popularita takýchto strán bola taktiež vysoká vo Vietname, Indii aj Japonsku. Zároveň v Číne, Grécku a Iráne sa komunisti tešili veľkej popularite. [1]

Situácia v Grécku a Turecku napokon prinútila prezidenta Trumana konať.
Trumanova doktrína
Dňa 13.marca 1946 bola preto anti sovietska politika oficiálne potvrdená tzv. Trumanovou doktrínou, ktorá prehlasovala, slovami prezidenta Trumana:

Spojené štáty budú podporovať všetky slobodné národy sveta a majú preto právo na neobmedzený zásah všade, kde je ohrozená bezpečnosť Ameriky a jej záujmov.“ [6]

Bola politickou odpoveďou na zvyšujúcu sa agresiu ZSSR v Európe a Blízkom východe, ovládanú cez komunistické hnutia v Iráne, Turecku a Grécku. Prezidentov výnos o tom, že Spojené štáty sú pripravené poskytnúť peniaze, výbavu alebo aj vojenskú pomoc krajinám, ktoré sú ohrozené komunizmom. Trumanova doktrína mala obrovský ohlas, znamenala opustenie pozícií izolovanosti a znamenala aktívnu účasť USA v boji za slobodu, demokraciu a ľudské práva. [7] Hlavný účel tejto doktríny bol pomôcť vládam štátov odolať komunizmu. Po prvýkrát bola pomoc poskytnutá v roku 1947 Grécku a Turecku v celkovej hodnote 400 miliónov dolárov, Truman argumentoval, že keby sa im nepomohlo, malo by to za následok domino efekt a komunizmus by sa šíril v celom regióne.

Antikomunizmus
Odpoveďou USA a ostatných západných štátov na militaristickú expanziu ZSSR bola politika antikomunizmu. Roku 1947 Kongres zriadil vlastnú vyšetrovaciu komisiu na odhalenie podvratných činností – Komisiu pre vyšetrovanie neamerickej činnosti. Komisia bola zriadená v roku 1945, permanentne operovala od roku 1946.
Komisia napríklad vyšetrovala spomínaný vývoz uránu do ZSSR cez vojnu, ale hlavnou činnosťou boli výsluchu a prešetrovanie ľudí, ktorí boli podozriví z podpory komunizmu. Umožňoval to tzv. Smith Act – nezákonným sa stalo, ak niekto obhajoval, navádzal, napomáhal alebo konal tak, aby to viedlo k zvrhnutiu vlády. Smith Act taktiež vyžadoval registráciu všetkých prichádzajúcich občanov do USA, cieľom týchto opatrení bolo poznať členov Komunistickej strany. [8] Hollywood sa takisto ocitol na čiernej listine komisie a viac ako 300 režisérov, hercov a scenáristov bolo bojkotovaných, mali zakázané písať, publikovať alebo sa objavovať vo filmoch, mnoho z nich ale vystupovalo pod zmenenými menami, naopak Charlie Chaplin, na protest krajinu opustil. Táto atmosféra vyústila v 50. rokoch do série propagandistických filmov ako The Red Menace, The Red Danube, I Married a Communist, I Was a Communist for the FBI, vďaka ktorým mali od komisie pokoj. [9] Oveľa závažnejšie dôsledky malo prešetrovanie ľudí na vplyvných pozíciách najmä v oblasti zahraničných vzťahov, kde ich často takéto vyšetrovanie stálo miesto. Najznámejší je prípad zamestnanca State Departmentu Algera Hissa, ktorý bol považovaný za komunistického špióna a odsúdený za krivú prísahu na päť rokov väzenia. Takéto médiami ostro sledované procesy rozdeľovali verejnú mienku vždy na dva protichodné tábory. [10] Američania sa obávali, že komunistická expanzia sa neobmedzí len Európu, ale so strachom sledovali kroky komunistickej strany USA. V 1947 existovalo veľa dôkazov o sovietskej infiltrácii v systéme USA, v júni 45 napríklad FBI našla v úradoch časopisu Amerasia, množstvo dokumentov zo State Departmentu. Niekoľko mesiacov predtým zas kanadskí agenti zatkli 22 ľudí, pokúšajúcich sa ukradnúť dokumenty týkajúce sa atómovej bomby. Tento strach ohľadom atómovej bomby sa len vystupňoval v 1949, keď Sovieti odpálili svoju prvú bombu. [11]

Červená hrozba
Červenou hrozbou je nazývané obdobie 50.rokov, keď Washington opantal senátor McCarthy, ktorý chcel očistiť Ameriku od komunistických špiónov. Joseph McCarthy bol senátorom tri roky a nič nenasvedčovalo tomu, že ďalšie roky jeho pôsobenia mali niečo zmeniť na šedosti a priemernosti jeho pôsobenia v Senáte.
No všetko sa zmenilo 9.februára 1950, keď mal McCarthy vystúpiť pred svojimi voličmi s prejavom. McCarthy ani nevedel na akú tému bude rečniť, no pred vystúpením mu lokálny straník povedal nech hovorí o komunizme, o osvedčenej téme vtedajších dní. [12]

McCarthy zobral do rúk papier a tvrdil:

Mám tu vo svojich rukách zoznam 205 ľudí zo štátnej správy, ktorí sú členmi Komunistickej strany…“ (číslo ktoré povedal sa líši zdroj od zdroja 57-205, resp. McCarthy operoval vždy s inými číslami)

Ako sa hovorí cez noc sa jeho prejavu chytili médiá a rozohrali hru, ktorá bola živená strachom Američanov zo Studenej vojny, strachom zo zrady. Pre viac ako 10000 občanov USA, ktorí sa ocitli na tzv. čiernych listinách znamenala stratu práce a pre mnohých aj zničenie života, len pretože poznali nesprávnych ľudí. [13] Efekt jeho prejavu bol ohromný, ak si uvedomíme, že v tom čase boli Američania znepokojení agresívnou politikou Sovietskeho zväzu v Európe a prebiehajúcim procesom s agentom Algerom Hissom. Začali sa spájať predchádzajúce udalosti ako Pád Číny a sovietska atómová bomba ako dôsledok infiltrovania sovietskych špiónov do vládnych štruktúr.
Tieto udalosti mali za následok obavy Američanov o ich vlastnú bezpečnosť, všeobecný pocit paranoje, pretože sa predpokladalo, že atómová vojna so Sovietskym zväzom je nevyhnutná, pretože Rusi a komunisti sa stále snažili privodiť pád americkému ľudu.
McCarthy sa spoliehal na podporu tlače a televízie, a mal ju. Bol vynikajúcim manipulátorom, jeho meno sa v tom čase denne objavovalo v palcových titulkoch novín s článkami ako „Nové McCarthyho vyšetrovanie začína“ alebo „McCarthy naznačuje svoj plán“.
20. februára predstúpil pred Senát, aby ho oboznámil s jeho detailným zoznamom. Ako píše Rovere: Tento rečnícky maratón trval šesť hodín, vysvetľoval každý prípad zvlášť no jeho prejav mal vážne trhliny:
„Prípady 15, 27, 37 a 59 vôbec nespomenul, úplne ich vynechal… prípady 1 a 2 a zároveň niekoľko ďalších pracovali pre OSN; prípad 3 sa zhodoval s 4; 9 bol rovnaký ako 77; prípady 13 a 78 boli len uchádzači o miesta v State Department a to už v 1948… “ [13] Zároveň sa nedržal hesla nevinný pokiaľ nie je odsúdený, ale konal podľa vinný, kým sa nepreukáže opak. Štyrikrát sa ho počas výsluchu pýtali na mená, neodpovedal im.
Osudnou sa mu stala jeho silná zbraň. Médiá a televízia.
Snažil sa odhaliť sieť agentov v armáde Jeho kariéra skončila v 1954, keď vypočúvanie armáda vs. McCarthy vysielala nová televízia ABC, ktorá potrebovala vyplniť čas v popoludňajší čas a po prvýkrát verejnosť videla výsluch jednotlivcov a jeho kontroverznú taktiku. Príkladom môže byť napadnutie armádneho zmocnenca Josepha Welcha, že jeho advokát mal kontakty s Komunistickou stranou. Toto bola typická McCartyho taktika, diskreditácie protivníka. Slávnou sa stala Welchova odpoveď, ktorý sa McCarthyho spýtal: „Čo nemáte vôbec hanby?“ [13] Senát potom hlasmi 67 k 22 rozhodol 2.decembra o uvalení cenzúry na McCarthyho kvôli „chovaniu, ktoré uvádza Senát do neprijateľne zlej povesti.“
Dôsledky

50.roky boli v USA poznačené najmä McCarthyzmom, jeho honom na čarodejnice. V skutočnosti tomuto obdobiu predchádzalo mnoho rokov podobných praktík v Komisii pre vyšetrovanie neamerickej činnosti, len McCarthy dotiahol tieto praktiky ďalej a vďaka jeho dobrému vzťahu s novinármi mal postarané aj o výnimočnú medializáciu. Preto sa stal synonymom všetkého zlého tejto doby, či už právom, alebo neprávom.
Bolo to obdobie testov oddanosti, ktoré boli vyžadované pre vládu a zamestnancov State Departement, boli vypracovávané zoznamy podvratných organizácií. McCarthyzmus je synonymum pre falošnú, hysterickú obžalobu a vládnych útokov voči politickej menšine. Bolo to zároveň obdobie zrýchlenia resp. začatia pretekov v zbrojení.
Skutočná pravda o tomto období, resp. o podiele sovietskej špionáže v tej dobe bola odhalená s odtajnením tajných spisov o projekte VENONA.
Projekt VENONA bola tajná a dlhodobá spolupráca tajných služieb USA a Veľkej Británie. Zaoberal sa kryptoanalýzou správ posielaných sovietskymi tajnými službami. Počas Studenej vojny to bolo jedno z najstráženejších tajomstiev a odtajnené dokumenty nám dovoľujú nahliadnuť, ako to bolo v skutočnosti. Vďaka tomu boli odhalené skutočnosti v prípade sovietskej špionáže v Los Alamos, zároveň VENONA potvrdila vinu Ethel a Juliusa Rosenbergovcov, odhalila špióna v Klausovi Fuchsovi, Algerovi Hissovi a sovietskych špiónov vďaka tomu našli na rôznych vysokých miestach, dokonca aj Bielom dome.
Aj napriek rukolapným dôkazom z tohoto projektu o ruskej špionáži na najvyšších miestach v USA, sa dokumenty nesmeli prezentovať na verejnosti z dôvodu maximálneho utajenia. Preto aj spory o vine, či nevine spomínaných ľudí rozdeľovali spoločnosť, pretože dôkazy boli utajené.
Tieto udalosti preto silne ovplyvnili americký spôsob života a vnímanie okolia. Všeobecná paranoja, strach a obavy o budúcnosť prispeli k popularizácii protiatómových krytov. Tiež môže byť toto obdobie videné ako jeden faktor, ktorý prispel k popularite sci-fi filmov päťdesiatych rokoch. Mnoho filmov tej doby použilo tému zlovestných a neľudských nepriateľov, ktorí plánovali infiltrovať spoločnosť a zničiť americký spôsob života (napr. Invasion of the Body Snatchers).

Bibliografia
1)http://en.wikipedia.org/wiki/Cold_War_%281947-1953%29_and_its_origins
2)http://en.wikipedia.org/wiki/History_of_nuclear_weapons#Soviet_atomic_bomb_project
3)http://nuclearweaponarchive.org/Russia/Sovwpnprog.html
4)http://en.wikipedia.org/wiki/HUAC
5)David Kaiser: The Atomic Secret in Red Hands?, American Suspicions of
Theoretical Physicists During the Early Cold War
6)http://www.americanrhetoric.com/speeches/harrystrumantrumandoctrine.html
7)http://www.cyberessays.com/History/160.htm
8)Michael Steven Smith About the Smith Act Trials: http://www.english.uiuc.edu/maps/poets/g_l/jerome/smithact.htm
9)Dan Georgakas: HOLLYWOOD BLACKLIST from: Buhle, Buhle, and Georgakas, ed., ENCYCLOPEDIA OF THE AMERICAN LEFT, (Urbana and Chicago: University of Illinois Press, 1992) http://www.writing.upenn.edu/~afilreis/50s/blacklist.html
10)http://en.wikipedia.org/wiki/Alger_Hiss
11)http://www.fbi.gov/libref/historic/history/postwar.htm
12)http://www.time.com/time/80days/500209.html
13)Blacklists and Other Economic Sanctions from Ellen Schrecker, THE AGE OF MCCARTHYISM: A BRIEF HISTORY WITH DOCUMENTS. (Boston: St. Martin’s Press, 1994), http://www.writing.upenn.edu/~afilreis/50s/schrecker-blacklist.html

http://historymatters.gmu.edu/d/6444/

http://www.jessefriedman.com/writings/joemccarthy.shtml

Rovere, Richard H. Senator Joe McCarthy. (1959) Cleveland, Ohio: World Publishing Company.
The Fight For America:Senator Joseph McCarthy By Jesse Friedman, 5th Revision, 3rd Edit

Incoming search terms:

  • 50 roky Amerila

Leave a Reply

Your email address will not be published.